Kolektívne investovanie
Kolektívnym investovaním je podnikanie, ktorého predmetom je zhromažďovanie peňažných prostriedkov od investorov, s cieľom investovať v súlade s určenou investičnou politikou prostriedky v prospech osôb, ktorých peňažné prostriedky boli zhromaždené. Ak sa peňažné prostriedky zhromažďujú od verejnosti, možno kolektívne investovanie vykonávať len na základe princípu rozloženia rizika.
Na podporu účinného dohľadu nad obozretným vykonávaním činností správcov alternatívnych investičných fondov na makroúrovni sú správcovia alternatívnych investičných fondov povinní pravidelne nahlasovať NBS hlavné trhy a nástroje, s ktorými obchodujú, ako aj svoje hlavné expozície, údaje o dosiahnutých výsledkoch a koncentrácie rizík.
Kolektívne investovanie ako snaha o rozloženie rizika
Kolektívne investovanie predstavuje snahu o rozloženie rizika. Jednotlivec by musel investovať do množstva rôznorodých cenných papierov musel by neustále obmieňať portfólio. Preto existuje snaha investovať do sprostredkovateľských fondov.
Riziko každého cenného papiera v portfóliu fondu sa rozkladá medzi všetkých účastníkov. Každý z nich utrpí pri poklese výnosnosti menšiu stratu. Investičné spoločnosti a fondy sa stávajú sprostredkovateľmi a ich služby využívajú rôzni investori. Individuálny investor utrpí značnú stratu, lebo nevie zhodnotiť správne všetky informácie. Profesionálny manažment fondov toto riziko berie na seba.
Hlavné motívy kolektívneho investovania patria:
- výnos
- zvýšenie vnútornej hodnoty cenných papierov
- snaha o maximálny zisk
Formy investovania
- Investor má možnosť vybrať si z rôznych foriem kolektívneho investovania. Investovanie sa môže realizovať 2 formami:
- formou individuálneho – priameho investovania – investor investuje priamo do určitých produktov na finančnom trhu(FT). Táto forma je vysoko riziková (nemá informácie ani know-how na kvalifikovanú analýzu)
- forma kolektívneho – nepriameho investovania – kolektívne investovanie je zhromažďovanie peňažných prostriedkov od verejnosti (podľa zákona získanie od viacerých ako 10 fyzických osôb), na základe verejnej ponuky (akékoľvek oznámenie FO al. PO– tlač, rozhlas) s cieľom investovať takéto zhromaždené prostriedky do majetku (najmä cenné papiere, vkladové listy…)
Kolektívne investovanie do fondov je atraktívne, lebo:
- firmy riadia odborníci, ktorí majú dostatok informácií a kvalitné vedomosti
- fondy nakupujú veľké množstvo investičných inštrumentov – efektívna diverzifikácia rizika
- fondy dosahujú oproti individuálnym investorom nižšie transakčné náklady (obchodovanie s investičnými inštrumentami vo väčších objemoch)
Malo by to znamenať, že fondy dosahujú lepšie výsledky ako individuálni investori. V praxi ale nie sú schopné prekonávať individuálnych investorov na riziko očistenom základe v dlhodobom horizonte. Prečo? Lebo správa fondov je spojená s vysokými administratívnymi nákladmi.
Úlohy kolektívneho investovania
Úloha kolektívneho investovania je skĺbiť všetky uvedené kritériá:
- doporučuje sa investovať do CP alebo iných majetkových hodnôt tak, aby sa kapitál a úspory zhodnotili čo najlepšie
- rozložiť riziko z individuálneho neúspechu medzi všetkých podielnikov tak, že sústredený kapitál sa umiestni do diverzifikovanej štruktúry majetkových hodnôt
- vyjsť v ústrety emitentom CP a odkúpením ich akcií alebo CP im umožniť prístup k potrebnému kapitálu
Neustálou výmenou CP v portfóliu sa investičné spoločnosti podieľajú na zvýšení obratu sekundárneho trhu.
- zhodnotenie kapitálu
- rozloženie rizika
- prístup len kapitálu na investovanie – to znamená poskytnúť zdroje pre emitentov cenných papierov
- obmenou portfólia cenných papierov sa podieľať na zvýšení obratu sekundárneho trhu
- najčastejšou formou kolektívneho investovania aj na svetových trhoch sú podielové fondy zastrešené správcovskou spoločnosťou
Legislatíva
Veľkou rekodifikáciou zákona o kolektívnom investovaní v roku 2011 sa do slovenskej legislatívy implementovala smernica UCITS IV a zaviedol sa pojem štandardný podielový fond. Novelou zákona o kolektívnom investovaní v roku 2016 došlo k implementácii smernice UCITS V, ktorá upravuje najmä povinnosti týkajúce sa depozitárov fondov. Touto novelou sa zároveň do slovenskej právnej úpravy zaviedla nová právna forma subjektov kolektívneho investovania – investičný fond s premenlivým základným imaním známy aj pod názvom SICAV.